Gwosès chanje jan kò a reponn ak enfeksyon transmèt nan sèks, e yon ETS ki pa trete pandan gwosès ka afekte gwosès k ap devlope a nan fason yon ETS andeyò gwosès pa ta fè. Pifò swen prenatal enkli depistaj ETS woutin pou rezon sa. Tout moun ki poko nan swen prenatal, oswa ki gen rezon pou panse yon ekspozisyon resan rive, ta dwe konsidere fè tès pi bonè pase pita. Men vèsyon kout sou sa pou konnen, sa pou tès, ak kote pou ale nan Merrimack Valley.
Poukisa ETS yo enpòtan plis pandan gwosès
Plizyè ETS ka pase soti nan yon moun ansent bay gwosès k ap devlope a oswa bay tibebe a nan akouchman. Lòt yo ka ogmante risk akouchman prematire oswa foskouch. Kèk pi fasil trete pandan gwosès pase lòt. Sa ki komen se ke tout ladan yo pi fasil jere lè yo trape bonè.
Enfeksyon yo pi souvan depiste pandan gwosès:
- Chlamydya ak gonore. Tou de ka koze enfeksyon zye nyon nesans nan akouchman ak ogmante risk akouchman prematire. Tou de se bakteryen ak ka trete ak antibyotik ki san danje pandan gwosès.
- Sifilis. Sifilis ki pa trete pandan gwosès ka koze konplikasyon grav ki gen ladann mòtnesans. Tretman ak penisilin san danje ak efikas. To sifilis nan gwosès ap monte nan tout peyi a, e sante piblik Masachisèt te elaji rekòmandasyon tès kòm rezilta.
- VIH. Ak dyagnostik ak tretman bonè, risk pou pase VIH bay tibebe a tonbe anba yon pousan. San tretman, to transmisyon an pi wo anpil. Tès nan gwosès bonè estanda.
- Epatit B. Enfeksyon ki pa trete ka pase nan akouchman. Tibebe ki fenk fèt ka resevwa yon vaksen ak yon piki imèn globilin nan nesans pou anpeche enfeksyon si moun ansent la tès pozitif.
- Tikomonyas. Ka ogmante risk akouchman prematire. Tretab pandan gwosès.
- Èpès. Pa ka geri, men eklatman aktif ka jere. Yon akouchman sezaryèn souvan rekòmande si yon eklatman aktif prezan nan moman travay.
Ki lè pou fè tès
Si w ap resevwa swen prenatal, tès se pati nan panèl premye vizit estanda. Si ou poko kòmanse swen prenatal, de sitiyasyon merite tès pi bonè:
- Ou sispèk yon ekspozisyon. Sentòm varye lajman. Anpil ETS pa gen sentòm ditou nan etap bonè. Si ou konnen oswa sispèk yon patnè gen yon enfeksyon, oswa si ou gen yon rankont san pwoteksyon ki enkyete ou, pwograme yon tès.
- W ap konsidere opsyon pou gwosès la. Yon ETS ki pa trete ka konplike yon pwosedi avòtman, sitou risk maladi enflamatwa pèlvik apre. Tès ak tretman anvan pwosedi a redui risk sa yo.
Sa tès reyèlman enplike
Pifò tès ETS itilize yon echantiyon pipi, yon swab vajinal, oswa yon prelèvman san. Echantiyon yo voye nan yon laboratwa e rezilta yo retounen nan kèk jou. Kèk klinik ofri tès rapid pou VIH ak sifilis ak rezilta nan mwens pase yon èdtan.
Masachisèt te elaji aksè a tès ETS gratis oswa ak ti pri atravè klinik patnè Depatman Sante Piblik. Tès souvan gratis pou tout moun, kèlkeswa asirans oswa estati imigrasyon. Anyè klinik ETS leta a kouvri kote nan tout Merrimack Valley.
Kote pou ale nan Merrimack Valley
Nou pa fè tès ETS nan sant nou yo. Nou bay referans bay founisè ki gen lisans nan Haverhill, Lawrence, Lowell, ak vil ki antoure, ki gen ladann:
- Sant sante kominotè lokal ki ofri tès gratis oswa echèl gade.
- Klinik patnè Depatman Sante Piblik Masachisèt yo.
- Founisè planifikasyon familyal ki enkli tès ETS nan vizit yo.
Wòl nou se ede ou jwenn yon opsyon ki adapte, kit se wout pi ba pri a, retounen rezilta ki pi rapid, oswa yon founisè ak pèsonèl bileng. Yon apèl telefòn gratis nan nenpòt nan twa kote nou yo ase pou kòmanse.
Si ou tès pozitif
Pifò ETS trè tretab. Enfeksyon bakteryen (chlamydya, gonore, sifilis, tikomonyas) yo geri ak antibyotik. Enfeksyon viral (VIH, epatit B, èpès) yo jere ak medikaman kontinyèl ki kenbe yo siprime.
Yon rezilta pozitif pandan gwosès se pa yon kriz. Se enfòmasyon ki pèmèt founisè ou fè bon desizyon sou swen ou ak swen gwosès la. Tretman pandan gwosès byen konprann. Medikaman yo itilize yo san danje.
Tès se levye a. Tout lòt bagay swiv apati la.